Test: Škoda Octavia tretej generácie s motorom 1,6 TDI – Rafinérie na nej nezbohatnú

6. septembra 2013

Komentáre vypnuté

Na novú Škodu Octávia tretej generácie som sa tešil hneď z niekoľkých dôvodov. Tým prvým bola zvedavosť, či aj napriek výraznej podobe s modelom Rapid, vo mne vyvolá dojem jedinečnosti a odlišnosti. Nie je žiadnym tajomstvom, že dizajn noviniek zo Škody, má jednotný dizajnový základ.

Priznám sa, že pri pohľade na predok áut, ktoré nestoja vedľa seba, som bol v rozpakoch, o ktorý model sa jedná. Ďalším dôvodom mojej radosti bola možnosť, počas celého týždňa spoznávať dieselový motor s objemom 1,6 litra a jednoduchú zadnú nápravu, pri ktorej sa názory novinárov výrazne rozchádzajú.

Dizajn a komfort

Mnou testovaná Octavia, zahalená v decentnej béžovej Cappuccino metalíze, prepožičiavajúcej autu luxusný nádych, ma zahrnula výbavou Ambition.

Po nastúpení ma sedadlo vodiča privítalo dostatočne dlhým sedákom s výraznejším bočným vedením, a možnosťou nastavenia bedrovej opierky. So sedadlom mám jednu príhodu, ktorá sa mi ešte v žiadnom inom aute nestala. Po prevzatí Octavie na testovanie, som okrem spätných zrkadiel nepotreboval nič ďalšie nastavovať. Vzdialenosť ako aj výška sedadla mi vyhovovala.

Až po troch dňoch pri skúšaní nastavenia výšky sedadla som s prekvapením zistil, že nebolo úplne v spodnej polohe, no i napriek tomu som mal nad hlavou dostatok miesta. Po znížení na minimálnu úroveň bol priestor nad hlavou viac než nadpriemerný, a v sedadle som sa s výškou 185 cm cítil takmer utopený.

Ergonómia ovládacích prvkov je klasicky koncernová. Všetko bolo intuitívne hneď po ruke.

Celkový dizajn a spracovanie interiéru vo mne vzbudzovali pocit kvality, s istou dávkou luxusu. Stredová opierka sa dá teleskopicky vysunúť a nastaviť požadovaný sklon. Jej povrch je látkový. Praktickejší by bol mäkčený plast, ktorý sa najmä počas letných mesiacov ľahko udržiava. Po odklopení ponúka priestor obložený „kobercom“.

Poniektoré automobilky akosi zabúdajú v niektorých modeloch na stropné madlo pre spolujazdca. Škodovka si však dostatočne ctí vyznávačov „autobusovej prepravy“, a okrem držadla pre spolujazdca jedno pridala aj na stranu šoféra, i keď, popravde neviem, pri akej príležitosti by som mal potrebu ho využiť.

Stredový tunel má v zadnej časti dva výduchy ventilácie s možnosťou regulácie intenzity, čo poteší pasažierov na zadných sedadlách, ktorým však bude chýbať stredová opierka rúk.

V stredovom tuneli je miesto pre dve plechovky. V jednom z nich je vyberateľný modul s pogumovaným vnútrom, pre šetrné uchytenie mobilného telefónu. Sony Xperia Z sa však nezmestila.

V konzole je klasický 12 V, výstup avšak len so záslepkou bez zapaľovača, čo schvaľujem.

Dvojzónová automatická klimatizácia s výduchmi aj pre zadný rad sedadiel mala okamžitý nábeh, s možnosťou sledovať jej spotrebu na palubnom počítači. Odkladacia schránka pred spolujazdcom, dokáže vďaka prístupu studeného vzduchu z klimatizácie chladiť obsah.

Mäkčené plasty sú prakticky všade. Nachádzajú sa aj vo výplni dverí, či samotnej lakťovej opierke, ktorá však nedisponuje najergonomickejším tvarom. Práve v mieste, kde končí lakeť sa profil zužuje, čo znemožňuje opretie ruky. Mala by mať iný tvar, nakoľko v oblasti lakťa je zúžená smerom k dverám, a ruka sa tak nedá pohodlne položiť. Štít nad združenými ukazovateľmi je tak mäkčený, že je až ohybný. Všetko samozrejme komfortne bez lacných podtónov.

Auto nemá žiadnu vonkajšiu viditeľnú anténu, čo prispieva k ucelenému dizajnu, keďže strešnú líniu nič neruší.

Do zadných dverí s „kobercovou“ výplňou sa nezmestí 0,75 litrová fľaša. V predných dverách je situácia podstatne lepšia, a zmienená fľaša v nej našla svoje miesto.

Octavia ďalej obsahovala:

koženú riadiacu páku
štvorramenný multifunkčný, kožou obšitý volant je možné nastaviť pozdĺžne aj výškovo
rádio SWING so vstupom pre SD kartu, doplnené o možnosť počúvať CD disky

automatické spúšťanie okien s možnosťou automatického otvorenia všetkých štyroch, prípadne uzatvorenia prostredníctvom diaľkového centrálneho zamykania (stačí pridržať tlačidlo)
tempomat
praktické odkladacie miesto v strope pre okuliare
vyhrievanie predných sedadiel s tromi stupňami intenzity
zadné parkovacie senzory

zadné okno s praktickou roletou proti slnku s domysleným mechanizmom.
zadný stierač, ktorý mierne rušil celkový dizajn.

Podvozok

O podvozku novej Octavie sa toho popísalo už neúrekom. Minulá generácia mala viacprvkovú zadnú nápravu bez rozdielu v motorizácií. Tá súčasná však rozvírila hladinu tým, že prišla s dvoma verziami. Jednoduchou zadnou nápravou s torznou priečkou, bola na zdolávanie zákrut vystrojená aj mnou testovaná Octavia 1,6 TDI. Viacprvková zadná náprava je výlučne montovaná len v spojení s motorom 1,8 TSI. Tešiť sa z nej môže ešte Octavia RS a 4×4.

Sám som bol zvedavý, čo jednoduchá zadná náprava v prípade Octavie bude, zvládať v zákrutách. Pri Dacii Sandero, Logane a dokonca aj pri modeli Dokker Van som zistil, že dobre naladená zadná náprava i keď len jednoduchá, môže byť silným konkurentom viacprvkovej, s rozdielom na konečnej cene auta.

Ostrejšie ladená jazda cez zákrutu vo mne vyvolávala pocit ohýbania pravítka. Octavia fungovala, nič nenaznačovalo šmyk, no nemal som z toho dobrý pocit. Akoby sa auto vzpieralo a pri miernom náklone premýšľalo nad nedotáčavosťou, ktorú nakoniec ustrážilo miernym nadľahčením zadného vnútorného kolesa. Aj napriek tomu bola zákruta vždy z prehľadom vykrojená. Športovo by som však s Octaviou nejazdil z jednoduchého dôvodu, nebavilo by ma to. Napokon, jej cieľová skupina je jasne definovaná, rodiny s deťmi, prípadne stredný manažment.

V tejto kategórií zákazníkov sa však hrá na pohodlie a komfort. Octavia so svojim tvrdšie naladeným zadným podvozkom, potrebným pre usadenie zadnej nápravy a rovnako pritvrdenou prednou nápravou pri dieselovej Octavii z dôvodu ťažšieho motora, príliš veľa komfortu na cestách svojim pasažierom neprinesie.

Prejazdom po rozbitých okreskách jasne počuť tlmený dopad pneumatiky do nerovnosti s výraznejším dunením. Aj napriek tomu, že mám rád tvrdé športové podvozky, komfortnú jazdu v prípade Octavie si predstavujem inak.

Pre úplnosť dodám, že na zliatinových diskoch boli obuté 16“ pneumatiky s rozmerom 205/55.

Motor

Motor ma z celého auta prekvapil najviac. Jeho 1,6 litrové naftové srdce je v prípade Octavie tretej generácie na správnom mieste. Súčasná Octavia schudla oproti minulej generácií o 102 kg.

Moja dieselová vážila 1 300 kg. Nie je to málo, no 77 kW motor so svojimi 105 koňmi dokáže spôsobiť zamrznutie úsmevu nejednému semaforovému pretekárovi. Motor je dynamický, keď je to potrebné, ochotne sa nechá aj vytáčať. To však nie je potrebné, pretože najväčší záťah 250 Nm prichádza prakticky od podlahy pri 1500 otáčkach do 2 750 otáčok. Maximálna rýchlosť atakuje 194 km/hod. Na stovku sa dostane za 10,8. Päťstupňová manuálna prevodovka krásne spolupracuje s charakteristikou motora. Je tichá, presná s dlhými prevodmi.

Pri riadiacej páke je možnosť zvoliť jeden z troch režimov jazdy. Normál, Šport, ECO a jeden s možnosťou vlastného nadefinovania. Systém sa nazýva Driving Mode Selection, a je za príplatkových 112€.

V športovom režime sa zmení odozva na plyn, ktorá je agresívnejšia, vypne sa klimatizácia, a po správnosti by mal posilovač volantu stvrdnúť. Vo volante som však len ťažko pociťoval rozdiel medzi štandardným nastavením a športovým.

V ECO režime je odozva na plyn pozvoľná, čo by podľa inžinierov malo zabezpečiť lepšiu spotrebu.

Spotreba

Dieselová tisícšesťstovka z päťdesiat litrovej nádrže doslova len ucucáva.

na piatom prevodovom stupni pri 2000 ot/min, 110 km/hod – spotreba 4,6
na treťom prevodovom stupni pri 4 250 otáčok/min, 140 km/hod. Červené pole je pri 5 000 ot/min.
pri 130 km/hod sú otáčky pod 2 500

pri 140 km mierne nad 2 500 ot/min – spotreba 5,1 l/100km
kombinovaná spotreba po okreskách 4,7
pri rýchlosti 110 km/hod a zapnutom ECO režime – spotreba 4,1
v režime ECO pri rýchlosti 130 km/hod – spotreba 5,0
priemerná spotreba pri razantnej jazde je 5,9 litra/ 100 km
kombinovaná spotreba počas testu 4,7
pri jazde na spotrebu bola kombinovaná spotreba neuveriteľných 3,7 l/100 km
od načerpania pohonných hmôt a prejdení 764 km bola kombinovaná spotreba 4,7 l/100 km.

V nádrži zostala ešte štvrtina paliva. Pri pokojnej jazde sa tak hranica dojazdu môže pohybovať cez 1000 km.

Palubný počítač a ovládanie multimédií

Palubný počítač, nachádzajúci sa v združených ukazovateľoch, disponuje vzácnou informáciou o teplote oleja. Nachádza sa aj klasický, no v súčasnosti zďaleka nie štandardný ukazovateľ teploty vody. Zaujala ma indikácia hlasitosti multimédií, v podobe zeleného pásu v hornej časti obrazovky palubného počítača.

Palubný počítač má vyhradené ovládanie na pravej strane multifunkčného volantu. Valčekový volič slúži na zmenu informácií (prejdená vzdialenosť, okamžitá, priemerná spotreba, čas jazdy…), spoločnosť mu robí tlačidlo „krok späť“.

Na volante sa nachádza aj ovládanie telefónu spárovaného cez Bluetooth konektivitu. Na ľavom ramene volanta je druhý valčekový ovládač pre nastavenie intenzity hlasitosti multimédií, vedľa ktorého je dvojtlačidlo na zmenu stanice/skladby. Audio disponuje vstupom pre externé USB a AUX. Kvalita reproduktorov je veľmi dobrá.

Displej rádia je zároveň aj priestorom pre nastavenie palubného systému. Dá sa v ňom aktivovať automatické trojité blikanie smeroviek, vypnutie ASR, a ďalšie podrobnosti, v rámci ktorých sa dá pohybovať pomocou kruhového voliča na pravej strane multimediálneho panela, a tlačidiel rozmiestnených okolo displeja rádia. Spočiatku bolo ovládanie mierne chaotické.

Batožinový priestor

Kufor a jeho objem je pre budúcich majiteľov Octavie vždy veľkým lákadlom, a zároveň pre konkurenciu určitým etalónom. Ten má v základnom stave 590 litrov a pri sklopených sedadlách 1580 litrov.

Sieťový program je aj v rámci bočníc, a pod platom sa nachádza plnohodnotná rezerva.

Počas jazdy

Pri rozbehu som si všimol zaujímavú pomôcku, akéhosi asistenta, ktorý dohliada nad jednoduchým pohnutím sa na prvom prevodovom stupni. Po zaradení jednotky stačí pomaly púšťať spojku bez toho, aby bolo nutné pridávať plyn. Asistent sám dávkuje potrebné otáčky pre plynulý rozbeh. Následne stačí položiť nohu na plyn, a klasicky pokračovať v radení stupňov.

Smerovky umiestnené v spätných zrkadlách sú vďaka oranžovému svetlu viditeľné aj z vnútra kabíny.
Nemá automatické zatmievanie spätného zrkadla ako testovaný Yeti.
Sklopný kľúč nevedno prečo Škodovka prepracovala. Pred tým však bolo riešenie oveľa lepšie. Uchopenie kľúča v súčasnom stave je v zapaľovaní neprirodzené.
Pri zabrzdení bolo počuť šplechnutie (lodžganie) nafty v nádrži (len pri plnej nádrži).
Veľmi prudké brzdy so silným a okamžitým nábehom. Bolo potrebné si istý čas na ne zvykať.
Dažďový senzor na čelnom okne aktivoval stierače vždy, keď bolo potrebné.

Možnosť nastavenia bedrovej opierky aj u spolujazdca.
Vrchný kryt palubnej dosky nad ventiláciou pri zatlačenie mierne vŕzgal a rezonoval, podobne na tom boli aj plastové výduchy ventilácie stredovej konzoly.
Zadné pravé dvere pri otváraní silno vŕzgali. Pri bližšom pohľade som zistil, že je to dôsledok spodného spoja dvoch dverových tesnení, ktorých konce treli o zárubeň dverí.
Veľmi dobrý výhľad cez zadné okno.

Dobré odhlučnenie, na kvalitnej vozovke prakticky počuť len aerodynamiku zvuku
Ovládač smerovky má z oboch strán vykrojenie pre prsty, ktoré sa tak nešmýkajú.

Predpokladal som, že na zadných sedadlách bude miesta neúrekom, keďže sa Octavia tretej generácie pýši nadpriemerným miestom v oblasti kolien. Preto som si odložil tento zážitok až na záver testovania. Zostal som však nemilo prekvapený. Pre kolená je naozaj miesta nadbytok, v oblasti hlavy je ale situácia na míle odlišná. Pri ležérnom sedení, s využitím miesta pre kolená a natiahnutí sa viac do dĺžky než do výšky, je situácia prijateľná. Pri mojej výške 185 cm mi hlava len tesne míňala strop. Pokiaľ som si však sadol vzpriamene, s odhodlaním oprieť hlavu o zadnú hlavovú opierku, nastala tvrdá konfrontácia so strešným podhľadom. Hlavu som si doslova šúchal a búchal o strop. Nepochopiteľné pri danom zacielení auta.

Záver

Ladný dizajn Octávie tretej generácie, aj napriek podobnosti s ostanými modelmi, dostal do vienka mohutnosť a charizmu. Vnútorný priestor je komfortný s dávkou elegancie a pocitu prémiovosti. Spočiatku som zvukovú kulisu zadnej nápravy nevnímal, no pribúdajúcimi kilometrami jasne vyžadovala svoju pozornosť. Na relatívne dobrej ceste je tichá. Najväčšiu radosť som mal z 1,6 litrového dieselového motora, ktorý je vydareným kúskom, hodným siene slávy pre konštruktérov. Tí dosiahli relatívne vysoký výkon, kultivovaný prejav a agregát s vypestovaným nechutenstvom k nafte.