Malé Twingo je prešpikované štýlovými prvkami a nápadito hravým dizajnom. Zámer jeho tvorcov urobiť ho výrazným a dostatočne odlišným mestským autíčkom im vyšiel dokonale.

Zoznamovanie s dizajnom začalo už počas preberania  štýlového kovového kľúča na vyskakovanie. Taký, aký má Twingo som doposiaľ nemal od žiadneho Renaultu. Dokonca ani od Laguny GT.

A nevšedné zoznamovanie pokračovalo aj v interiéri. Tam, kde sa v klasických automobiloch nachádza pred spolujazdcom plastová odkladacia schránka má Twingáč veľkú látkovú brašnu, ktorá sa dá jednoducho vyberať a vďaka popruhu aj nosiť na pleci. To jediné som nevyskúšal 🙂

Ešte aj výplne dverí dostali odlišnú farbu a textúru, než ich obloženie. Vnútorné kľučky sú z matného hliníka. Tu a tam sa nachádza piktogram malého autíčka na stredovom tuneli, rohožkách, či štvorcovom madle zadných dverí, ako odkaz na kult Twinga.

Motor

Mnou testovaný kúsok hnal dopredu 0,9 litrový prepĺňaný benzínový trojvalec TCe o výkone 66 kW / 90 koní, v spojení s 5 stupňovou manuálnou prevodovkou. Jeho charakteritický trojvalcový zvuk a kultivovaný prejav ma neprestávali baviť. Twingo na to nevyzerá, no oproti Cliu je ľahšie len o cca 60 kg. Bezpečnostné prvky modernej konštrukcia jednoducho niečo vážia.

Motor umiestnený  vzadu pod kufrom je v malom Twingáčovi kľúčovým prvkom. Nielen že mu dáva patričnú dávku jedinečnosti medzi konkurenciou, ale mestské autíčko tým nadobudlo aj ohromnú obratnosť. Keďže nad prednou nápravou je priestoru na rozdávanie, kolesá majú pre vytáčanie dostatok priestoru. Po pár metroch jazdy som žasol, ako sa Twingo dokáže  otočiť doslova na mieste. Famózny „rejd“ je niečo, čím sa od konkurenčných mestských áut výrazne odlišuje, s výnimkou SMARTa, s ktorým je s platformou v rodinnom vzťahu.

Prístup k motoru umiestneným pod zadným kufrom je jednoduchý. Po odobratí čierneho textilného koberca stačí odmontovať šesť skrutiek (v mojom prípade jedna chýbala) a odstrániť plastový kryt motora.

Veko má po obvode hrubé gumové tesnenie. Do kufra tak nemá ako zatekať. Z druhej strany koberca je  hrubá vrstva molitanu, ktorá zastáva protihlukovú izoláciu. Tá funguje veľmi dobre.

Spotreba

• Cesta z Bratislavy po diaľnici, následne po okreskách a serpentínach na Myjavu a cez Trnavu spať na diaľnicu do Bratislavy bola so spotrebou 5,3 litra/100 km.

• V Rakúsku po kreskách na ECO režime pomalou pokojnou jazdou na spotrebu – 4,5 l/100 km.
• Po meste v rannej špičke bez ECO režimu 5,8 l/100 km.
• Z Bratislavy do Partizánskeho po R1-tke pri rýchlostiach 100-110 km/hod spotreba 5,1 l/100 km.
• Kombinovaná spotrebu po okreskách, v meste a smerom z Partizánskeho do BA 4,9 l/100 km.

Celkový dojazd po týždňovom testovaní 692 km.

Podvozok

Mohlo by sa zdať, že so zadokolkou, ktorá má motor nad zadnou nápravou bude o driftovú zábavu postarané. Zadné kolesá však dôkladne stráži kontrola trakcie. Tá nepripustí ani len náznak pretáčavého šmyku.

Len raz sa mi podarilo dať na zadok viac trakcie ako pneumatiky dokázali preniesť na cestu. Trvalo to však len milisekundy kým elektronická pestúnka zasiahla. ESP tak kazí zábavu, ktorá by s ním mohla byť, no chápem že je určené do mestskej džungle a nie na vymetanie krajníc.

Prejazd nerovnosťami autíčko dokáže ústáť bez toho aby ho to rozhádzalo. Náklony karosérie sú minimálne. Podvozok toho dokáže rozhodne viac, než elektronika pripustí. Potvrdilo sa mi to aj v tiahlej zákrute, kedy podvozok držal kolesá pevne pri zemi, motor zrýchľoval, no nakoniec zasiahla elektronika ktorá výrazne obmedzila nárast výkonu, a dala o sebe vedieť na palubnej doske rozsvietenou kontrolkou. Ďalšie zrýchľovanie v zákrute tak nebolo možné.

Zážitky a postrehy za volantom

• Nastupovanie je komfortné, pretože sedadlo je vyššie nad zemou. Predpokladal som že doň vpadnem, no vysadol som naň. Rovnako je na tom dobre aj dostatočne veľký uhol roztvorenia dverí.

• Pod celým zadným sedadlom je odkladací priestor, ktorého bočnice tvoria čierne sieťky – perfektný nápad.

• Veľký úložný priestor (plastová krabica) s vekom sa nachádza pred radiacou pákou. Dá sa jednoducho vybrať. Opätovné inštalovanie je pomocou koľajničky a zacvakávacieho mechanizmu. Box tak pevne drží na svojom mieste bez rezonovania.

• Kovová hlavica radiacej páky má príjemne zaguľatený tvar. Že sa jedná o kov som zistil hneď po uchopení, pretože príjemne chladila. Veľmi dobre padne do ruky. Esteticky nadväzuje a dopĺňa dizajnové kreácie Twinga. Na môj vkus je však umiestnená viac vpredu, no zvykol som si.
• Ovládanie vzduchotechniky nebolo azda nikdy jednoduchšie a prehľadnejšie než v malom Twingáčovi. Počas jazdy som sa ani nepozeral na ovládače, stačilo nahmatať a nastaviť. Vôbec celková ergonómia ovládacích prvkov vrátane palubnej navigácie a multimédií je perfektná.

• Jedna vec je však ovládanie vzduchotechniky a druhá nastavovanie výduchov. Tu sa konštruktéri do sýtosti vyšantili. Žiaľ, nie práve v tom najlepšom zmysle. Dvojica výduchov v strede palubnej dosky sa dá nastaviť len smerovo, nie výškovo. Vypomáhať preto museli aj bočné. Čo je však horšie, pokiaľ jednému z dvojice cestujúcich vpredu vadí prúdenie vzduchu, nemá možnosť výduch uzatvoriť či obmedziť jeho prietok. Tlačidlá pre centrálne zamykanie a výstražné svetlá sú umiestnené netradične zvrchu palubnej dosky. Ich dizajn je identický z veľkého Trafica.
• Dizajnéri ktorí vyberali materiál na palubnú dosku sú zrejme milovníci kriminálneho seriálu CSI, pretože len tak sa dá vysvetliť prítomnosť čierneho lešteného plastu obopínajúceho prístrojový, navigačný a stredový panel, schopný zachytiť každý, i ten najmenší odtlačok prsta. Aj napriek relatívne nízkemu počtu najazdených kilometrov bolo jasne badať stopy v podobe odrenín. Na druhej strane však nie je dôvod tieto plasty chytať. Po úvodnom preleštení boli plasty aj po týždni pekne čisté.

• Na to, ako je Twingo štýlovo poňaté sa mohli dizajnéri viac pohrať s ručnou brzdou, ktorá mi prišla ako z iného auta.
• V stredovom tuneli je 12V zásuvka, držiak na fľašu a priestor na drobnosti. Nechýba ani vstup pre AUX, USB a SD kartu s mapovými podkladmi pre navigáciu.
• Zadné okná sa dajú jednoducho vyklopiť.

• Plátená strecha je identickej konštrukcie i veľkosti než tá, ktorú som mal v Citroëne C1.
• Odhlučnenie je dostatočné, len pri prudkom prejazde nákladného auta v protismere počuť, ako sa prievan trochu pohrá s plátnom.
• Volant sa dá nastaviť len výškovo.

• Spočiatku mi dosť vadilo, že na ľavú nohu mám menej miesta než na pravú. Je tam badateľný rozdiel, pretože vpravo je podblatník a preto je noha zapretá výrazne bližšie k sedadlu. Pri vhodnom nastavení sedadla sa na to dá postupne zvyknúť.
• Sedadlo vodiča má nastavenie sklonu operadla na pravej strane s výškovým nastavením, i keď najnižšia poloha je stále  na môj vkus privysoká. Má výraznejšie bočné vedenie, dostatočne dlhý sedák a s integrovanou hlavovou opierkou vyzerá športovo. Sedím sa v ňom dobre a ani počas dlhšej cesty mi nerobilo problém v ňom zotrvať.

• Zadná rada sedadiel je rovnako ako v prípade Citroëna C1 len pre núdzové situácie, prípadne malé deti. Nejedná sa však o rodinné auto. Jeho revírom je mesto.
• Nad hlavou je kupodivu aj napriek zabudovanej platenej streche miesta dostatok. Pri mojej výške 185 cm som mal nad hlavou cca 1 cm, pri takmer kolmo nastavenom operadle.
• Systém Štart Stop je možné deaktivovať. Testované Twingo malo aj asistenta jazdných pruhov a vypínanie zadných parkovacích senzorov. K dispozícií bolo aj tlačidlo s ECO režimom, ktorého aktivovaním dochádza k utlmeniu nárastu výkonu pre zníženie spotreby paliva. Avšak podsvietenie  týchto kontroliek je tak slabé, že za dňa ich reálne nie je možné vidieť. Ťažko povedať či išlo len o tento kus, pretože kontrolka asistencie jazdných pruhov svietila zreteľne aj cez deň.

• Čo dámy isto ocenia je parkovacia kamera s veľkou obrazovku. Schopnosť perfektne vytáčať kolesá je tak doplnená o parkovacieho pomocníka. S touto kombináciou bude akékoľvek parkovisko aj pre ženy radosťou.
• Potešilo automatické zapínanie svetiel. Štandardne má aktivované denné LED svetlá so zaujímavým dizajnom. Štyri LEDky sú v kruhovej parabole zoskupené do štvorca.
• Dažďový senzor je doposiaľ najlepším, aký som mal možnosť v aute testovať. Reagoval okamžite s adekvátnou intenzitou stierania, ktoré sa dá aj manuálne nastaviť.

• Kožený volant s malým priemerom je veľkým potešením. Je športovo trojramenný, s hrubým vencom , oporou pre palce a výrazným bielym prešívaním. Strieda sa na ňom hladká koža s perforovanou. V rukách sa drží isto a pohodlne. Na volante sa dá ovládať tempomat a hlasové ovládanie. V noci je ich ovládanie možné len po hmate a pamäti, pretože z nejakého dôvodu nedostali podsvietenie. Pod volantom je štandardne združené ovládanie multimédií.
• Okrem predných airbagov sú v strehu aj bočné predné umiestnené v sedadlách.

• Pri zastavení v kopci vypomáha systém Hill-holder, ktorý automatický pribrzdí auto pre jednoduchšie pohnutie sa z miesta.
• Predné okná a spätné zrkadlá sú elektrické. Zadné majú „švihadlá“.
• Chýba ukazovateľ teploty motoru a rovnako aj otáčkomer. Citroen C1 mal digitálny. Všetko podstatné našepkáva asistent radenia rýchlostných stupňov.
• Predné bezpečnostné pásy nie je možné výškovo nastaviť.

Čo je pod prednou kapotou, keď motor je vzadu?

Prekvapenie v podobe nahliadnutia pod prednú kapotu som si nechal na záver testu ako chuťovku. Najskôr som si však preštudoval v manuáli, ako na to. Ľahká plastová predná kapota sa vysúva smerom od predného okna. Postup je nasledovný. Najskôr sa z čelnej masky odklopia dve krytky, po ľavej a pravej strane, ktoré sú istené plastovou závlačkou, na ktorej visia.

Ľavá záslepka mala závlačku už odtrhnutú. Pod pravou krytkou sa nachádza zámok, ktorý sa odomyká kľúčom od auta. Tým dôjde k odomknutiu kapoty. Potom už len stačí potiahnuť plastové páčky na oboch stranách a následne vysunúť kapotu smerom dopredu. Aby nedošlo k nechcenému vysunutiu viac, než je potrebné, zo spodnej strany je istená mohutným tkaninovým popruhom. Odsunutie je možné len na cca 25 cm. A čo je pod ňou? Akumulátor, nádržka ostrekovača, chladiacej zmesi, plnenie chladiaceho média do klimatizácie a brzdovej kvapaliny.

Následné zaklapnutie a uzamknutie je otázkou okamihu. Potešilo ma, že po zatvorení kapoty perfektne lícovali všetky špáry okolo svetlometov, ako aj bočných hrán karosérie. Pri miernom dotlačení na jednej strane bolo počuť mierne vŕzganie. Za jazdy sa však nič také neprejavovalo.

Záver

Twingo je milo vyzerajúce mestské autíčko so všetkým čo k tomu patrí. Má perfektnú manévrovateľnosť, svižnosť, agilné správanie a štýl, za ktorým sa ľudia otáčajú. Je natoľko výrazné a odlišné, že na trhu si svoje miesto isto nájde. Je zhmotnením toho, čo sa od malého auta do mesta očakáva.